(G) Emi                        C             H

1. Sú miesta, ktoré h�adia prvým jarným brieždením,

     Cmaj7          Ami             D7           G

   trochu clivé, zvláštne krásne - maliar ich nenakreslí.

    Ami              Emi           H7             Emi

   Pozná ich tvoj tulácky vak, z prachu ciest zašpinený,

    Ami            Emi             H              Emi

   pozná ich tvoj tulácky vak, aj gitara, čo neladí.



2. Sú miesta, ktoré bolia viac než slzy na dlani,

   spomienky sa niekde rútia, v detstve ich to zastaví.

   Zrazu vidíš svoj luk, šípy, aj čelenku z pier husích,

   vidíš svoj luk, prvé šípy, aj čelenku z pier husích.



    Emi         D

R: Hej, ty, čo si tam stál,

    H                     Emi

   hrdo zvieral v rukách detskú zbraň,

      C                   G        H

   vstúp znovu do mňa a skús zabudnúť,

    Emi       D

   že čas mi ťa už vzal,

    H                 Emi

   že som dlho návrat odkladal,

    Ami           Emi          H

   na účet pribudlo len rokov pár, á - á - á.



3. Sú miesta - chutia trpko, kto dal plaché otázky,

   chlapčenská tvár, na nej pehy, vykanie ťa zamrazí:

   "Ujo, prečo tu sedíte a prečo vám tečú slzy?

    Ujo, dám vám gumipušku, ve�kým sa to nepatrí."