Ami

1. Vietor zosilnel a oheň iba tlel, iba tlel,

    Emi                                      Ami

   konáre stromov sa podobali rukám m�tvych tiel,



   noc mala chladný dych a voňala nap�tím, nap�tím,

   Emi                       Ami

   a dusivé ticho nikto nerušil.

          D                   Ami     Dmi            Ami

   Tma striedala sa len s temnotou a ráno bolo najďalej,

   D                  Ami

   iba mesiac žiaril divným svitom

       E                             Ami

   a pretínal m�j sen, pretínal m�j sen.



2. Náhle som zmeravel, blízko sa pohol tieň, pohol tieň,

   ten vlk stál pri mne a od chladu sa chvel,

   zuby ako z mliečnej hmly, v očiach divý lesk, divý lesk,

   keď clivo zavyl, nebom sa mihol blesk.

   Krv zanechával v svojej stope, niekto mu ublížil,

   od tuláka čakal pomoc v chvíli,

   keď sám už nemal síl, sám už nemal síl.



3. Bolo vidno, že má hlad, dávno nič neulovil, neulovil,

   a tak som vlastnú stravu na dva diely rozdelil,

   na vďaku vlčich očí nikto z vás by nevsadil, nevsadil,

   no dravec stráca krutosť, keď človeku uverí.

   Ten vlk sa potom túlal so mnou po ďalekých prériách,

   lepšieho priate�a v tomto kraji

   som nemohol mať, som nemohol mať.