Ami

1. Bo�avé nohy a cesta vpred sa plazí,

   vandrujú mnoho dní krajinou.

   To sucho v krku a drsný výraz tvárí,

   obdarení krvou Románov.



    Dmi         Ami

R: Pýtal som sa ich sto ráz,

     G                 Ami

   kde je peklo a kde raj,

    Dmi Bb         Ami

   len raz mi však odvetili:

     H                              E

   "Tulácky širák,si chráň, vždy chráň!"



2. Navždy prázdne vrecká, neskrotené vášne,

   hrivy koňov vetrom vlajúce.

   Sm�d po nových cestách utopili v dia�ke,

   na návraty nebol nikdy čas.



R: Rozumeli reči skál

   aj tichu plání pred sebou,

   mnohokrát už nemali síl,

   smiechom liečili svoj žia�, svoj žia�.



3. Kolesá vozov, čo zabudli na pokoj,

   pieseň voňajúca pahrebou,

   dlhé vlasy dievčat pretkávané smolou,

   dravá láska, spánok nad ránom.