Modré nebesá nad hlavou, modrý je v rieke prúd, keď hlávka klesá únavou, clivou únavou, je pri rieke tej kút. Kde hlávku si skloní, nežná a jasná býva tam, vychádza z mojich snov. Z nokturna básní, sťa zázrak krásny, má háb belasý, v tráve nám sní, tam v tichej zátoke sníva. Keď jej hlávka klesá clivotou a únavou, a možno neznámou túžbou, je pri tej belasej rieke kút, kde si svoju ubolenú hlávku skloní. Nežná a jasná líha tam, patrí snáď doba nám nokturna básní, ten zázrak krásny a ja o nej sním, snom belasím, sním ako sní tam a mám ju rád.