G         D             G          C

1. Slnko svieti aj v noci, je to tak, niet pomoci,

   G           C          D

   uzhodli sa vedci pospolu,

    G           C             G              C

   nep�jde už spať za kopec, jak to tvrdil starý otec,

    G             C         D

   našlo ma stáť ráno v ulici.



               G        D         C            G

R: "Veď slnko má svoju púť, keď spí, tak ho nebuď,"

     C        D               G

   vraveli mi už od detských liet,

                          D        C         G

   "na spanie má z v�n diván, kde vonia orgován,"

                             D

   ja som tomu veril, to mi ver.



2. Zrazu prestal vietor spievať, zabudol strom na mňa mávať,

   zavreli sa modré oči tmy,

   chodník lásky stratil cenu, neh�adám už na ňom ženu,

   stačí mi s ňou pred výkladom stáť.

R:



3. Už nestretá ma v noci Verne, nenašepkáva d�verne,

   kde možno svetielka �udí nájsť,

   keď niet noci, tak niet rána, zavrela sa čarov brána,

   často bývam dňom unavený.

R:



4. Ak raz stretnem zopár �udí, ktorých občas veda nudí,

   poprosím ich, nech mi pom�žu,

   uložíme Slnko do v�n, keď usne, tak Mesiaca spln

   roztvorí nám modré oči tmy.



R:

R: