Pálenie duše trýznivé
kvapkami hudby uhášam.
Kompaktné ticho rinčí v tme.
S tým hrozným tichom som tu sám.
Hej, starý, hej, starý!
Tak neber, čo mi ešte patrí.
Hej, starý, hej, starý!
Zvolaj do ticha!
Môže mi chýbať čistý vzduch,
prítulné teplo ženských rúk, alebo pŕs.
Len sila tónov tvojich nie,
že strašné ticho pominie.
Hej, starý, hej, starý!
Tak neber, čo mi ešte patrí.
Hej, starý, hej, starý!
Zvolaj do ticha!
Van Beethoven,
meč tónov tmou sa blyští.
Tvoj verný tieň,
Smrť zbledla od závisti.
Van Beethoven,
splácam ti tvoje dlhy.
Až dnes to viem,
z nás dvoch som bol ten hluchý ja.
