Čo je to za blbosť, že na svete je vraj lásky dosť, že dobrí ľudia nevymreli, debil, kto uverí. Len sa pozri vôkol seba – bezdomovec žobre chleba, pomaly stráca dych, ľudia serú na teba, ser aj ty na nich.
Plné média ľudskosti, plné knihy ľudskej múdrosti, plno rečí o budúcnosti, a plné cintoríny kostí.
Bruchatých už je tu dosť, ľudská rovnosť nemá budúcnosť. Boháč nikdy nemá dosť a chudák musí ísť spať pod most. Nemôžeš to pochopiť, nemôžeš to napraviť, peniaze dnes majú moc, márne voláš o pomoc.
Budú prázdne moria bez života, čierne nebo, hrozná teplota, sú prázdne srdcia, prázdne hlavy - takto je to medzi nami. Chce vracať sa mi, šabliť sa mi, zničíme sa navzájom sami.
