Ležím v novinách, v studených ruinách Jak odsúdený vrah, čo má zo smrti strach A zrnko piesku v nás, ešte sa bráni V hodinách padá čas, ktorý nás zroní Ja nechcem odísť do tmy, nie ! Ja nechcem stratiť svetlo, nie ! Som bábika nahá, svet zo mňa šaty strhal Padám hlbokou, zatuchlou jamou Na dne se škerí ľudská hlúposť, krvavou tlamou Po stenách slzy zeme stekajú prúdom A šedé tváre nemé, plačú pred posledným súdom Šesť miliárd párov rúk ťahá ma so sebou Posledný výbuch, plameň, zvuk, zem to má za sebou