1. sloha
Ráno, ťažké viečka,
spánok noc uniesla,
nie si prvá posledná.
Zlý deň, nič sa nedarí,
káva opäť na zemi,
nie si prvá posledná.
Nechaj tak, všetko čo dáš,
vždy sa ti vráti včas, hmm.
Ťažký deň sa vždy otočí,
keď dáš mu ten správny raz,
tak naber silu, kráčaj.
Refrén:
Tak tu slzu utri z líca,
to je tvoja výzva,
nie prvá posledná.
To prázdno znova naplní sa,
úsmevom čo skrýva tú silu ťažkých rán,
Oohoh, tú krásu čo nevnímaš, vnímaj.
2. sloha:
Cítiš, že už nestačíš,
smútok padá na pery,
nie si prvá posledná.
Každej z nás sa to občas stáva,
že nič nie je tak, ako má.
Neváhaj, všetko čo dáš,
vždy sa ti vráti včas,
tak naber silu kráčaj.
Refrén:
Tak tu slzu utri z líca,
to je tvoja výzva,
nie prvá posledná.
To prázdno znova naplní sa,
úsmevom čo skrýva tú silu ťažkých rán.
Oohoh, tú krásu čo nevnímaš, vnímaj,
Oohoh, tú krásu čo nevnímaš, vnímaj.
3. sloha
Aj keď hnev prebudí smútok,
a ty s tým sa vyrovnať máš, čo robiť,
znova sa zahryznúť ďalej ísť,
je ten najťažší pocit,
veriť, nestrácať nádej,
že všetko znova si nájde cestu,
prebudiť silu a kráčať,
bude vždy len tvoj osud.
Refrén:
Tak tu slzu utri z líca,
to je tvoja výzva,
nie prvá posledná.
To prázdno znova naplní sa
úsmevom čo skrýva tú silu ťažkých rán.
Oohoh, tú krásu čo nevnímaš, vnímaj,
Oohoh, tú krásu čo nevnímaš, vnímaj.
