A
1. Medzi blokmi na sídlisku
   sedí chlapec pri ihrisku,
                              F#mi
   práve zistil, že je dieta z mesta.
   
         Hmi
   Do prírody vedú spoje,
   šofér sa ho pýta: "čo je?"
                        E
   "Vezmite ma tam, kde nieje asfaltová cesta".

2. V detskej v malom byte,
   ako vtáča v igelite
   zisťujem, že jedno isté mi je.
   
   Civilizácia zbohom.
   Toto je medzi mnou a Bohom,
   odchádzam niekam tam,
   kde mi nehrozí ztráta fantázie.

      E
R: Na každý strom vedľa železnice
   D
   vpíšem meno kriedou,
        F#mi
   nech vieš, kde nájdeš,
       D
   keď pojdeš domov triedou.
         E
   Ak ti stojím za to, tak nájdi si ma,
      D
   ja budem niekde v horách,
           F#mi     E
   nech ti nepomáha ani ten,
      D
   čo smeje sa nám zhora.

3. Vymenil som staré miesto
   za tento nekonečný priestor,
   priestor, ktorý je čistý a dokonalý.
   
   Kto s s takou krásou zmieri?
   Možno len básnik na papieri,
   ten jediný dokáže opísať miesto veľké,
   aj keď sám je malý

R: Na každý strom vedľa železnice...

4. Zastavíš vlak a spavíš niečo,
   čo nedokáže spravit vačšina.
   Povieš: "prepáč", to mi stačí
   a ďalšia etapa sa začína.

G            D
Lietať spolu nad oblaky,
F#mi           E
dýchať z plnej sily.
Kričať: "život je už taký",
priznať, že sa mýlim.

R: Na každý strom vedľa železnice ...