Prázdna fľaša od vína, spokojný popolník
Pod stolom unudene zíva super starý časopis
Záclony zafarbené dymom, v klietke smutný kanárik
Za sklom zopár fotiek chýba, asi ich niekto vyhodil

Sedíš sama so sebou a so spackaným životom
Chcela by si zaplakať, no nie je komu a niet slov
Pod oknom už jeseň hrozí, rozlaďuje piána
Aj motýľom už krídla zmokli, bez risku sa nelieta

Refrén:
Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté
Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy
Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté
Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy

máš stále krásne oči, niečo v nich ale vyhaslo
Tvoje pusté srdce pripomína prázdne divadlo
Kdesi sa v ňom zabudnuto túla smutný klaun bez mena
Stará dráma už dávno skončila a neprichádza žiadna zmena

Refrén:
Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté
Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy
Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté
Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy
Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté
Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy
Nebuď krutá...
Padá...
Nebuď krutá...
Nebuď krutá...