Vidím len kŕdeľ labutí
a medzi ním som neviem kým...
Ich zvyky mi nie sú po chuti,
dokonalý tvar nevydržím.
Veď každú chybu, ktorú mám, zakrývam ním
Stále zabúdam, že sa upieram len na iných,
a preto vietor nahradila zem.
Do teplých krajín s labuťami lietať chcem,
aj keď sú iné, ako ja, nevládzem,
aj keď sú iné, ako ja, nevládzem...
Neviem byť jedna z tých labutí,
keď ladný tvar zdobí im tvár.
Byť biela sa ťažko prinútim,
keď farbu mám ako popolvár
Zabúdam na to, že som sama sebe dar...
Stále zabúdam, že sa upieram len na iných,
a preto vietor nahradila zem.
Do teplých krajín s labuťami lietať chcem,
aj keď sú iné, ako ja, nevládzem,
aj keď sú iné, ako ja, nevládzem...
Labutích túžob už mám dosť,
nechcem viac mať dokonalé správanie.
Boh stvoril škovránky, ja patrím k nim
a labutiam vravím nie...
Neviem byť jedna z tých - aj keď sú nádherné.
Krása je niečo okom neviditeľné.
Aj keď je vás viac, neverím, že patrím k vám,
som predsa iná ako vy - odlietam...
Divoké krídla škovránkov radšej mám
ako pózy dám...
ako pózy dám...
