Na stoličku oproti mne sadlo si moje ja,
nemôžem vidieť ako zronene vyzerá.
Pri pohľade na seba viem, že ak sa neusmejem,
tak smutná ostanem.
Rozhodla som usmievať sa, viac ako doteraz,
chcem vidieť šťastnú seba s úsmevom na perách.
Rozhodla som usmievať sa, postupne, po troške,
a smútok, ak aj príde, utopím v čaji v termoske.
Smej sa, smej sa duša moja.
Smej sa, smej sa tam na horách.
Smej sa, smej a viac sa netráp.
Nemusíš zvážiť to, zakrič si na štítoch, hej.
Na stoličke oproti mne dívam sa na človeka,
ktorý sa podľa iných vyzliekal a obliekal.
Jeho radosť závisela na tom, čo sa dialo.
Ak niečo nevyšlo, tak ho to sklamalo.
Teraz sa však povzniesol nad, nad vlastné predstavy,
chce všetko pokrivené nanovo opraviť.
Nikto mu už nezabráni usmiať sa kedy chce,
radosť začína vnútri, zistil to včas a už to vie.
Smej sa, smej sa duša moja.
Smej sa, smej sa tam na horách.
Smej sa, smej a viac sa netráp.
Nemusíš zvážiť to, zakrič si na štítoch, hej.
Smej sa, smej sa duša moja.
Smej sa, smej sa tam na horách.
Smej sa, smej a viac sa netráp.
Nemusíš zvážiť to, zakrič si na štítoch, hej.
Na stoličku oproti mne sadlo si moje ja,
dobre sa díva na to, ako už vyzerá.
Pri pohľade na seba viem, že ak sa usmejem,
tak smutná nebudem.
Rozhodla som usmievať sa, viac ako doteraz,
chcem vidieť šťastnú seba s úsmevom na perách.
Rozhodla som usmievať sa, postupne, po troške,
a smútok, ak aj príde, utopím v čaji v termoske.
