Nešťastné začiatky, no šťastné konce,
srdcia tie pevné sú ako oceľ,
dokáže byť v nich teplo aj zima,
dokážu vidieť, cítiť a vnímať.
Dokáže byť v nich ráno aj večer,
preto len miluj a nehreš človeče.
Milujú a chcú byť milované,
dávajme pozor, zakaždým na ne,
dozrievajú a menia si obsah,
zaľúbia sa a ďalej sa mostia
načrievajú do hĺbin aj samé,
prosia o lásku, čo človeka láme.
Láááááska, kráčas si ukrytá,
Láááááska, dávaš sa celá, dávaš sa dosýta.
Ak ľudia strážia svojich sŕdc chrámy,
Zavládne všade len pokoj samý.
Všetko sa dá, ak tomu nebráni
múr, ktorý stavajú naše rany.
Láska buď so mnou, láska buď s nami,
ak som dnes padla, nový deň daj mi.
Lááááááska, kráčas si ukrytá,
Lááááááska, dávaš sa celá, dávaš sa dosýta.
Ak by ma zdobila najväčšia krása,
ak by mi celý svet len klaňal sa,
ak by ma úspech vynášal hore,
mať úplne všetko, len srdce choré,
ktoré je prázdne a preto kričí:
Bez lásky by som nebola ničím!
