V zbabelej hodine posledných prianí Vložil mu ktosi kus kriedy do dlaní Hlas vravel:Ukáž mi to, po čom túžiš To, čo ťa povznáša a čím sa súžiš Ale on zatrnul, zo strachu z neznáma Táto možnosť dvakrát sa nedáva Odmietol šancu pozdvihnúť ducha A jeho studnica zostala suchá V zákernej minúte chorého mamonu Vtrhol na javisko a roztrhal oponu Chcel vziať si všetko hneď, zubami vlka Po hodoch príde však bolenie brucha Uplynul čas a keď odišla sláva Duševná chudoba spať mu nedáva Má všetko, čo chcel mať a nemá nič Pretože na konci vždy plieska bič Mystický okamih, osudná chvíľa, Dala jej presne to, po čom vždy snila S úsmevom na tvári, ale zaťatou päsťou Srdcom sa prebíja životnou cestou Rozdáva radosť a vždy ide vzorom Je hviezdou jagavou, vo svete chorom Morálna sila v nás, slobodná mysel Len taký život má naozaj zmysel