Bol raz jeden kormorán, ktorý lietal väčšinou sám,
aj keď ho poľný svet lákal - nikdy sa mu nepoddal.
Na chrbte nosieval ťažké srdcia zo zranení,
chcel nech sa odľahčí láska-lietal aj unavený. Lietal aj unavený.
R: "Aaa..odnesiem vás nachvíľu tam, kde cnosti prežili.
Ostaňte v láske a ona ostane s vami, aj keď ste bez sily."
Vznášal sa nad krajinou, spievať chodil do mlynov-
tam kde mu čerstvý chlieb hádzal mlynár s rodinou.
Raz ráno zastavil sa aj u mňa pri okne,
chcel odniesť srdce mi z búrky-nech už viac nezmokne. Nech už viac nezmokne.
R: Aaa..odnesiem vás nachvíľu tam,kde cnosti prežili...
V nádhernom lietaní srdce mi ochráni.
Cítim sa bezpečne jak dieťa pri láskavom príjmaní.
V nádhernom lietaní aj mňa si podmanil.
Môj drahý kormorán pierka na pamiatku nechal mi.
Môj drahý kormorán pierka na pamiatku nechal mi.
